Základné informácie k pestovaniu rajčiakov

Rajčiaky sú u nás veľmi obľúbené. Potrebujú ale dostatok tepla, svetla, vody aj živín. Keď dostanú všetko, čo potrebujú, budú rodiť až do prvých mrazov.

Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia rajčiaky treba najskôr predpestovať. Dopestovanie priesad trvá približne dva mesiace, takže s vysievaním môžete začať už koncom februára, no lepšie je počkať do polovice marca.

Tip: Po vzídení rastlín je dobré priestor vyvetrať na teplotu pätnásť stupňov, ktorá podporí tvorbu koreňového systému. Len čo sa vytvoria pravé listy, cez deň udržujte teplotu na úrovni asi dvadsaťpäť stupňov, no počas noci opäť na pätnástich. Takto sa oddiali kvitnutie.

Ešte pred vysádzaním

...je základ zdravého rastu. Za zníženého prístupu svetla nie sú rastliny len vytiahnuté, ale majú aj málo pukov, ktoré navyše opadávajú. Zavlažujte ich pravidelne, pričom potrebu vody určíte podľa vlhkosti substrátu, ktorý by mal byť viac suchý ako mokrý. Na hnojenie sú náročnejšie ako napríklad mrkva, keďže patria do prvej trate, ale zvládnuť sa to dá. Na rast potrebujú dostatok vody v pravidelných intervaloch a, samozrejme, vzduch ako prevenciu chorôb. Vždy sa vám však odvďačia za starostlivosť množstvom plodov.

Prerastené priesady

Ak ste boli nedočkaví a vysiali ste rajčiaky koncom januára, určite máte doma príliš vyrastené sadenice. Nemusíte však zúfať a pokojne ich vysaďte do záhrady. A to tak, že vykopete hlbokú jamu a nalejete do nej aj päť litrov vody. Nie studenej, aby rastlina nedostala šok. Následne na nej odstráňte spodné listy. Vložte ju do jamy a jemne ohnite, potom už stačí len prihrnúť, opätovne zaliať a ešte pridať trochu zeminy, nech sa nevytvorí prísušok. Pri vysádzaní je dobré k priesade hneď umiestniť oporu a priviazať ju, aby sa nezlomila.

Tip: Niektorí záhradkári zvyknú prerastené priesady zrezať a vrcholové stonky zakoreniť.

Do zeme až po zamrznutých

Rajčiaky patria k teplomilným druhom zelenín, preto sa s ich vysádzaním netreba ponáhľať. Počkajte, kým pominie riziko neskorých jarných mrazov, ktoré by mali definitívne pominúť po troch zmrznutých v polovici mája.

Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C. Teploty pod 12 °C už zastavujú rast, rovnako sú nebezpečné aj horúčavy nad 35 °C. Pôda, do ktorej rajčiak vysadíte, by nemala byť stále premokrená, s nízkym či príliš vysokým pH, bez živín.

Pôda by mala obsahovať najmä veľa vápniku, fosforu, draslíku a dusíku. Ideálne sú hlinito-piesočnaté pôdy s pH 5,5 – 7. Ak si nie ste istí, či je pôda vo vašej záhrade dostatočne bohatá na živiny, radšej ju pohnojte a obohaťte o živiny v podobe kompostu. Odporúčame využívať organické hnojivá. Pri vysádzaní použite širší spon, asi 60 cm pre rajčiaky pestované pri opore (kolíkoch, tyčiach). Kríčkové a nízke rajčiaky môžu byť k sebe bližšie, a to asi na vzdialenosť 40 cm. Nič nepokazíte ani širším sponom, výsadba bude vzdušnejšia.

Vysádzame krok po kroku

Priesadu vysaďte čo najhlbšie a po prihrnutí pôdu dobre pritlačte, nech po zaliatí nevznikne jama.
Po vysadení ešte raz rastlinku výdatne zalejte. Najlepšie priamo ku koreňom a nie na listy.
Môžete na ňu navliecť plastovú fľašu s odrezaným hrdlom, bude ju chrániť pred prípadným vetrom.

Rajčiny sú náročné na vápnik. Pri výsadbe paradajok preto pridajte do každej jamky na sadenicu aj 1 lyžicu pomletých vaječných škrupín. Ak vaječné škrupiny zmiešate s kávovou usadeninou, získate fantastické hnojivo.

Nezabudnite na zálistky

Na rajčiakoch s neukončeným rastom stonky, ktoré určite potrebujú oporu, treba pravidelne vylamovať zálistky. Tie sa tvoria v pazuchách listov. Robí sa to preto, aby sa zbytočne neoslabovala rastlina. Zo zálistkov sa totiž tiež môžu tvoriť plody, ktoré už rastlina nevládze vyživiť a dlho trvá, kým vôbec dozrejú.

Ďalší dôležitý úkon je zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali pôdy. Práve vtedy sa na nich ľahšie usídli fytoftóra, ktorej vyhovuje vyššia vlhkosť v nevzdušnom priestore. Ak pestujete kríčkové rajčiaky, zálistky sa nevylamujú. Vašej pozornosti by nemali uniknúť ani buriny a kontrola zdravotného stavu rastlín.

Hnojenie paradajok

Ak paradajky vysadíte do pôdy bohatej na živiny, počas rastu ich už hnojiť nemusíte. Keď však máte podozrenie na to, že paradajka nemá dostatok živín, môžete do pôdy pridať malé množstvo organického hnojiva.

Polievanie paradajok

Paradajky by ste mali pravidelne zalievať počas rastu a hlavne v období, kedy sa na nich začínajú tvoriť plody. Dávajte si pozor na vysychanie pôdy a následné prelievanie. Nerovnováha vo vlhkosti pôdy môže zapríčiniť praskanie plodov. Polievajte tak pravidelne, v primeraných množstvách, aby pôda nebola príliš rozbahnená.

Kedy zbierať paradajky?

Väčšina odrôd paradajok dozrieva počas leta. Odhadnúť správny čas, kedy je paradajka zrelá, môže byť vďaka množstvu rôznych odrôd komplikované. Pri červených paradajkách sa môžete riadiť farbou, pri odrodách s inou farbou plodov si všímajte ich veľkosť, prípadne tuhosť dužiny.

Ako chrániť paradajky pred škodcami?

Paradajky sú v slovenských podmienkach častou obeťou rôznych chorôb a škodcov. Základnou prevenciou pred mnohými ochoreniami je sadiť paradajky v dostatočnej vzdialenosti od seba – zabránite tým mnohým hnilobám a prenosu ochorení z jednej rastliny na druhú. Dobrou ochranou pred plesňami a inými hubovými ochoreniami je sadiť paradajky na slnečné a teplé miesto, nie do tieňa.

Najčastejšie choroby a škodcovia paradajok

Paradajky sú najčastejšie postihované hubovými ochoreniami. Z hľadiska škodcov ich treba chrániť najmä pred voškami, strapkou a pásavkou zemiakovou.

Pleseň zemiaková – toto ochorenie napáda listy a paradajky vďaka nemu rýchlo odumierajú. Pleseň na paradajkách sa objavuje najmä v období, kedy sú rastliny vystavené veľkej vlhkosti. Napríklad, počas dlhotrvajúcich dažďov. Prevenciou je sadenie paradajok v dostatočnej vzdialenosti od seba.

Hniloba špičiek plodov paradajok – postihuje rastliny, ktoré nie sú dostatočne polievané a rastú v pôde s nedostatkom vápnika. Prejavuje sa škvrnami na špičkách plodov.
Kladospórovitá škvrnitosť – hubové ochorenie, ktoré spôsobuje hnednutie a postupné odumieranie listov paradajok. Úrodu pred touto chorobou ochránite dostatočným vetraním a dodržiavaním vzdialenosti medzi jednotlivými rastlinami.

Bakteriálna bodkovitosť paradajok – prejavuje sa škvrnami na listoch a plodoch, pričom plody vráskavejú. Toto ochorenie môže napadnúť akékoľvek paradajky, aj keď sa o ne dobre staráte. Ak sa vyskytne aj medzi vašimi paradajkami, postihnuté rastliny zlikvidujte, aby sa ďalej nešírilo.
Vošky – tento drobný hmyz spôsobuje opadávanie listov a môže na paradajky preniesť rôzne ochorenia. Zbavíte sa ho pomocou rôznych postrekov, ktoré môžu byť založené aj na čisto prírodnej báze.
Strapka západná – podobne ako voška, aj strapka spôsobuje odumieranie listov a prenáša rôzne ochorenia. To, že napáda vaše paradajky, spoznáte podľa modrých lepkavých kvapôčok, ktoré po sebe na rastlinách zanecháva. Na boj proti strapke môžete využiť rôzne postreky.
Pásavka zemiaková – tento hmyz konzumuje listy paradajok, spôsobuje ich opadávanie a oslabuje celú rastlinu. Proti pásavke môžete bojovať postrekmi, ale aj zasadením vhodných rastlín v okolí paradajok – mäty, šalvie, chrenu, či nechtíka.

zdroj: https://zahradkar.pluska.sk/